Zvyšovanie informovanosti, mediálnej gramotnosti, odhaľovanie manipulácií verejnej mienky. Potrebných opatrení v boji proti dezinformáciám je viacero

Hybridná vojna je moderný spôsob vedenia konfliktu, ktorý kombinuje tradičné vojenské metódy s nevojenskými prostriedkami. Cieľom je dosiahnuť politické, ekonomické alebo sociálne ciele bez toho, aby sa priamo vyhlásila vojna. Vo svete, vrátane Slovenska, sa hybridná vojna často využíva na destabilizáciu krajín, ovplyvňovanie verejnej mienky a podkopávanie demokratických inštitúcií.

Typickými znakmi hybridnej vojny je napríklad šírenie propagandy a dezinformácií či manipulácia s informáciami prostredníctvom sociálnych médií s cieľom ovplyvniť verejnú mienku.

Využívaným spôsobom prvkom hybridnej vojny sú kybernetické útoky na počítačové systémy a infraštruktúru s cieľom narušiť fungovanie štátu, ekonomiky alebo spoločnosti.

Jej cieľom je podkopávanie demokracie, oslabenie demokratických inštitúcií a dôvery občanov v štát. Hybridná vojna predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť Európy a jej spojencov.

Ilustračné foto: Pexels

Šírenie dezinformácií riadené zo zahraničia ovplyvňuje aj procesy tvorby politiky tak, že ovplyvňuje verejnú mienku.

Slovensko je jednou z krajín plne zasiahnutou ruskou propagadou šíracou sa sociálnymi sieťami, diskusiami pod článkami ako aj prostredníctvom „alternatívnych“ médií.

„Ruská propaganda by sama osebe nezradikalizovala našu spoločnosť. Vysokú úroveň štiepenia naštartovali sociálne siete, ktoré tak robili za účelom efektívnejšieho cielenia reklamy. Rusko takúto situáciu len využilo a snaží sa infikovať rozhádanú spoločnosť témami, ktoré vyhovujú jeho záujmom,“ poznamenal Otakar Foltýn, koordinátor vlády ČR pre strategickú komunikáciu, boj proti dezinformáciám a zahraničnému vplyvu v rozhovore pre Denník N.

Prokremeľská propaganda má podľa neho dva základné ciele: oslabiť dôveru občana v štát a v inštitúcie, a oslabiť dôveru medzi ľuďmi navzájom.

„Domáce a zahraničné subjekty môžu používať dezinformácie na manipulovanie politiky, spoločenských diskusií a správania v oblastiach, akými sú zmena klímy, migrácia, verejná bezpečnosť, zdravie a financie. Dezinformácie môžu takisto znižovať dôveru vo vedecký výskum a empirické dôkazy,“ upozorňuje Európska komisia.

Dezinformačné kampane tretích krajín sú súčasťou hybridných hrozieb pre vnútornú bezpečnosť vrátane volebných procesov, najmä v kombinácii s kybernetickými útokmi. „Napríklad ruská vojenská doktrína výslovne uznáva informačnú vojnu ako jednu zo svojich domén,“ poukazuje Komisia.

Niet pochýb o tom, že dezinformácie predstavujú vážnu hrozbu pre mladú generáciu a spoločnosť ako celok.

Je dôležité, aby sme sa tejto problematike venovali a podnikli konkrétne kroky na ochranu pred manipuláciou a dezinformáciami. Nemožno však očakávať, že by sa jediným riešením dali vyriešiť všetky problémy súvisiace s dezinformáciami. Zároveň platí, že neaktivita nie je možnosťou.

Podľa názoru Európskej komisie by sa opatrenia v boji proti dezinformáciám mali riadiť nasledujúcimi všeobecnými zásadami a cieľmi:

– zlepšiť transparentnosť pôvodu informácií a spôsobu ich produkovania, sponzorovania, šírenia a cielenia informácií s cieľom umožniť občanom posúdiť obsah, ku ktorému pristupujú na internete, a odhaliť možné pokusy o manipuláciu mienky.

– podporovať rozmanitosť informácií, aby občania mohli prijímať informované rozhodnutia na základe kritického myslenia, prostredníctvom podpory kvalitnej žurnalistiky, mediálnej gramotnosti a vyváženia vzťahu medzi tvorcami a šíriteľmi informácií.

– posilniť dôveryhodnosť informácií označením ich dôveryhodnosti, najmä s pomocou dôveryhodných oznamovateľov a zlepšovaním vysledovateľnosti informácií a overovania vplyvných poskytovateľov informácií.

– presadzovať inkluzívne riešenia. Účinné dlhodobé riešenia si vyžadujú zvyšovanie informovanosti, väčšiu mediálnu gramotnosť, široké zapojenie zainteresovaných strán a spoluprácu verejných orgánov, online platforiem, inzerentov, dôveryhodných oznamovateľov, novinárov a mediálnych skupín.