V trnavskej Baterkárni spustili Mikulášsku zbierku sladkostí a ovocia pre deti z azylového domu

V trnavskej Baterkárni spustili zbierku sladkostí a ovocia pre deti z miestneho azylového domu, potrvá do 4. decembra 2024.

Každý, kto chce prispieť do zbierky a urobiť na Mikuláša deťom radosť, môže priniesť keksíky, čokoládky, tyčinky a iné sladkosti, rovnako aj ovocie, sušené ovocie, detské chrumky či výživu a ovocné kapsičky pre menšie deti.

Nezabudnite, že všetky sladkosti musia byť v neporušenom balení a ešte v záruke. Príďte do Baterkárne a urobte radosť tým, ktorí to najviac potrebujú.

Potešíte nielen deti, ale prispejete k lepšiemu svetu – pretože radosť je najsladšia, keď sa o ňu podelíme.

Príspevky môžete priniesť do Baterkárne na Starohájskej 1 v Trnave počas otváracích hodín od pondelka do piatka v čase od 10:00 do 18:00.

Balíčky pripraví kolektív Baterkárne a Mikuláš ich doručí tam, kam bude treba.

Simona Hlaváčová z Baterkárne pripomína, že za každým kúskom čokolády sa skrýva príbeh, ktorý nie je vždy priateľský k životnému prostrediu.

Čokoláda je od nepamäti symbolom radosti, potešenia a neodolateľnej chuti. Už len jej jeden kúsok nám dokáže rozžiariť deň, no za jej príjemnou sladkosťou sa často skrýva dlhý príbeh. História výroby čokolády siaha až do starovekých mezoamerických civilizácií, kde boli kakaové bôby používané ako platidlo a konzumovali sa vo forme horkého nápoja. Aztékovia verili, že kakao je dar od ich bohov a používali ho pri náboženských obradoch.

Keď Španieli prišli do Ameriky, priniesli kakao späť do Európy, kde ho osladili a premenili na čokoládu, akú poznáme dnes. V 19. storočí sa výroba čokolády industrializovala a vyvinuli sa nové techniky na zlepšenie kvality a chuti čokolády.

Zamysleli ste sa niekedy však nad tým, či je cesta čokolády od začiatku výroby po regále v obchodoch ekologická? Prinášame vám pár zaujímavých faktov.

1.Kakaové bôby: Príbeh začína v srdci tropov

Cesta každej čokolády sa začína na kakaových plantážach v západnej Afrike, Južnej Amerike a Ázii. Tieto oblasti poskytujú ideálne podmienky pre kakaovník, ale jeho pestovanie nesie aj environmentálne riziká. Pre získanie maximálneho výnosu sa neraz používajú pesticídy a chemikálie, ktoré znečisťujú pôdu a vodné zdroje. Viete, že na výrobu 1 kilogramu čokolády je potrebné viac než 500 kakaových bôbov?

2. Výroba kakaa ničí pľúca našej planéty

Jedným z hlavných problémov pri výrobe čokolády je odlesňovanie. Tropické lesy v krajinách ako Pobrežie Slonoviny a Ghana miznú kvôli pestovaniu kakaa, čím prichádzame o vzácne ekosystémy a biotopy. Tieto lesy sú „pľúcami planéty“ a pri ich strácaní dochádza nielen k úbytku biodiverzity, ale aj k zvýšeniu emisií uhlíka. Predstavte si, že každý strom v tropickom lese môže uskladniť až tonu oxidu uhličitého.

3. Na výrobu čokolády sa míňa veľa zdrojov

Výroba čokolády si vyžaduje množstvo zdrojov, najmä vody a energie. Na jednu tabuľku čokolády sa minie viac ako 1 700 litrov vody – to je ako napustiť si plný bazén! A energia? Čokoláda musí často precestovať tisíce kilometrov od plantáže až k spotrebiteľovi, čo zvyšuje jej uhlíkovú stopu. Západná Afrika, kde sa pestuje veľa kakaa, je od výrobných závodov v Európe a Amerike vzdialená viac než 6 000 kilometrov.

4. Neetické pracovné podmienky

V pozadí tejto pochúťky sú neraz skryté príbehy o neľahkých pracovných podmienkach a dokonca aj detskej práci. Farmári pracujúci na kakaových plantážach často dostávajú minimálne mzdy, a to i napriek dôležitosti ich práce. Programy ako Fair Trade a Rainforest Alliance sa snažia túto situáciu zlepšiť a ponúkať spotrebiteľom čokoládu s ohľadom na etické hodnoty.

Existujú však spôsoby, ako si vychutnať čokoládu s čistým svedomím. Podpora certifikovaných produktov a ekologických čokoládových výrobkov z trvalo udržateľných plantáží môže byť malým krokom k veľkej zmene. Organické čokoládové výrobky často pochádzajú z fariem, ktoré rešpektujú prírodu a biodiverzitu.